Život Prešova
online
online
Špenát má vysoké nároky na kvalitu pôdy
20.03.2010 Celý región
Bratislava 19. marca (TASR) - Špenát má vysoké nároky na kvalitu pôdy. Pre túto plodinu sú najvhodnejšie piesočnatohlinité pôdy, ktoré sú dobre zásobené minerálnymi látkami.Neznáša kyslé pôdy. Pre TASR to uviedla Magdaléna Valšíková zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
\"Špenát patrí medzi jednoročné rastliny s krátkym vegetačným obdobím. Jeho rastliny majú kolovitý, slabo rozkonárený koreň, ktorý vniká do pôdy tridsať až štyridsať centimetrov hlboko, \" vysvetlila s tým, že pri raste vytvára prízemnú ružicu listov rôzneho tvaru so stredne dlhými až dlhými listovými stopkami.
Ak je špenát vysoko náročný na kvalitu pôdy, neplatí to o tepelných podmienkach. \"Špenát nie je náročný na teplo, naopak je voči nízkym teplotám odolný. Semená špenátu klíčia už pri troch - štyroch stupňoch Celzia a vo vlhkej studenej pôde vydržia napučané bez toho, aby začali hniť, \" uviedla odborníčka. Podľa nej rastliny dobre znášajú krátkodobé mrazy až do mínus osem stupňov C aj vo fáze klíčnych listov. Počas vegetácie je optimálna teplota 15 až 18 stupňov C. Vyššie teploty, nad 25 stupňov C, najmä za sucha, spôsobujú vytváranie drobných, menej kvalitných listov a predčasné vybiehanie do kvetu.
\"Špenát dobre znáša zatienenie, preto sa môže pestovať aj ako podplodina v sadoch a záhradách. Pri nedostatočnej vlhkosti pôdy však rastie pomaly, vytvára málo listov, nízku úrodu horšej kvality, \" upozornila Valšíková a dodala, že táto plodina vyžaduje pôdu v starej sile a treba sa pri nej vyhýbať hnojeniu maštaľným hnojom, ktoré môže byť škodlivé.
Pri hnojení dusíkom treba zasa postupovať opatrne, pretože nadmerný prísun dusíka spôsobuje zvýšenie obsahu dusičnanov v konzumných častiach. Fosforečné a draselné hnojivá majú menej výrazný vplyv a zvyšujú kvalitu úrody. \"Aplikujú sa dva až tri týždne pred sejbou. Môžu sa použiť aj kombinované hnojivá, \" dodala.
Špenát ako predplodinu sejeme podľa Valšíkovej čo najskôr na jar. Zvyčajne sa vysieva v marci a najneskôr začiatkom apríla, pretože z neskoršej sejby vybieha predčasne do kvetu. \"Špenát sejeme do hĺbky 3 až 4 centimetre, do riadkov od seba vzdialených 15 až 30 centimetrov. V riadku sa seje na vzdialenosť 1,5 až 3 centimetre, \" spresnila odborníčka.
Hustou sejbou sa dosahuje bohatá úroda. Osivo vyklíči do šiestich dní a vzíde do šiestich až štrnástich dní od sejby. Od vysiatia po zber uplynie 45 až 90 dní, podľa použitej odrody.
Pre jesenný zber môžeme špenát siať od polovice augusta do polovice septembra a zberáme ho pred príchodom mrazov. Špenát na prezimovanie sejeme koncom septembra. Do príchodu zimy sa porast dobre zapojí a potom bez problémov prezimuje. Na jar pokračuje v raste a dorastá pre zber.
\"Keď sa nestihne sejba koncom septembra, môže sa špenát vysiať v druhej polovici novembra. Osivo do príchodu zimy napučí, v tom stave aj prezimuje a vzíde až skoro na jar. Prezimovaný porast na jar povalcujeme, aby sa pritlačili naspäť do pôdy zimou vytiahnuté rastliny a korienky. Počas vegetácie je potrebné udržať porast bez burín, \" upozornila.
Zber špenátu začína byť aktuálny vtedy, keď rastliny vytvárajú päť až šesť listov. \"Zberové obdobie trvá až kým nezačne porast vybiehať do kvetu. Na malých plochách sa špenát zberá ručne tak, že sa odrezávajú celé rastliny, \" uzavrela Valšíková.
\"Špenát patrí medzi jednoročné rastliny s krátkym vegetačným obdobím. Jeho rastliny majú kolovitý, slabo rozkonárený koreň, ktorý vniká do pôdy tridsať až štyridsať centimetrov hlboko, \" vysvetlila s tým, že pri raste vytvára prízemnú ružicu listov rôzneho tvaru so stredne dlhými až dlhými listovými stopkami.
Ak je špenát vysoko náročný na kvalitu pôdy, neplatí to o tepelných podmienkach. \"Špenát nie je náročný na teplo, naopak je voči nízkym teplotám odolný. Semená špenátu klíčia už pri troch - štyroch stupňoch Celzia a vo vlhkej studenej pôde vydržia napučané bez toho, aby začali hniť, \" uviedla odborníčka. Podľa nej rastliny dobre znášajú krátkodobé mrazy až do mínus osem stupňov C aj vo fáze klíčnych listov. Počas vegetácie je optimálna teplota 15 až 18 stupňov C. Vyššie teploty, nad 25 stupňov C, najmä za sucha, spôsobujú vytváranie drobných, menej kvalitných listov a predčasné vybiehanie do kvetu.
\"Špenát dobre znáša zatienenie, preto sa môže pestovať aj ako podplodina v sadoch a záhradách. Pri nedostatočnej vlhkosti pôdy však rastie pomaly, vytvára málo listov, nízku úrodu horšej kvality, \" upozornila Valšíková a dodala, že táto plodina vyžaduje pôdu v starej sile a treba sa pri nej vyhýbať hnojeniu maštaľným hnojom, ktoré môže byť škodlivé.
Pri hnojení dusíkom treba zasa postupovať opatrne, pretože nadmerný prísun dusíka spôsobuje zvýšenie obsahu dusičnanov v konzumných častiach. Fosforečné a draselné hnojivá majú menej výrazný vplyv a zvyšujú kvalitu úrody. \"Aplikujú sa dva až tri týždne pred sejbou. Môžu sa použiť aj kombinované hnojivá, \" dodala.
Špenát ako predplodinu sejeme podľa Valšíkovej čo najskôr na jar. Zvyčajne sa vysieva v marci a najneskôr začiatkom apríla, pretože z neskoršej sejby vybieha predčasne do kvetu. \"Špenát sejeme do hĺbky 3 až 4 centimetre, do riadkov od seba vzdialených 15 až 30 centimetrov. V riadku sa seje na vzdialenosť 1,5 až 3 centimetre, \" spresnila odborníčka.
Hustou sejbou sa dosahuje bohatá úroda. Osivo vyklíči do šiestich dní a vzíde do šiestich až štrnástich dní od sejby. Od vysiatia po zber uplynie 45 až 90 dní, podľa použitej odrody.
Pre jesenný zber môžeme špenát siať od polovice augusta do polovice septembra a zberáme ho pred príchodom mrazov. Špenát na prezimovanie sejeme koncom septembra. Do príchodu zimy sa porast dobre zapojí a potom bez problémov prezimuje. Na jar pokračuje v raste a dorastá pre zber.
\"Keď sa nestihne sejba koncom septembra, môže sa špenát vysiať v druhej polovici novembra. Osivo do príchodu zimy napučí, v tom stave aj prezimuje a vzíde až skoro na jar. Prezimovaný porast na jar povalcujeme, aby sa pritlačili naspäť do pôdy zimou vytiahnuté rastliny a korienky. Počas vegetácie je potrebné udržať porast bez burín, \" upozornila.
Zber špenátu začína byť aktuálny vtedy, keď rastliny vytvárajú päť až šesť listov. \"Zberové obdobie trvá až kým nezačne porast vybiehať do kvetu. Na malých plochách sa špenát zberá ručne tak, že sa odrezávajú celé rastliny, \" uzavrela Valšíková.
0
www.ZIVOTPO.sk
